Jeho nohy boli maličké a marihuana, zelené oči V štrnástich sa kráľovná z ústavu, I opakované a nikdy nevedel o Páčilo s

Jeho nohy boli maličké a marihuana, zelené oči V štrnástich sa kráľovná z ústavu, I opakované a nikdy nevedel o Páčilo sa mi aj pieseň "Barbie klopanie, podrobnosti" Sabina. Milovala som ju v tajnosti, pretože láska je zbabelá. A ja som mala len Hodnota bozky ju vo svojich snoch, keď som vedel, že sa chystá odmietnuť. Sa Najväčšia škola ma hlupaňou pamätám tlačí mi do svojej triedy, tri Sedenie za sebou v rade pred učiteľom. Tisíc a jeden desiatnik Dostal som diktátorov bez mustache, vyučované predmety z nich Už som sa zabudol "estupidizacion" štátny prevrat v televízii. Hodiny samoty A myšlienky nebehajú amokom všade sa chodí do školy, za to, že sú "Pohľad na Čerticiach, pán Soriano". Tým, že sa tešíme na to udrie do môjho zraku S jeho vlasmi, s jeho krk, s ich tričká "Zara". Som snívala. Ona bola dôvodom pre moje nočné potenie Osamelý. Bola kráľovná mojich štrnástich rokov. Každá žena v každom nahý v Televízia by mala jeho tvár v noci. Veľké prsia čapov Empequenecian sluts podobať na dve pieskové duny, ktoré rástli pod ich Tričká, staré ženy (do 14 rokov je veľa starších žien) Rejuvenecian v mojej mysli. Podvodníci a vo sne nenapadlo naznačovať oči boli natreté na zeleno Mimo môjho tentoraz útočí záplavou divokých farieb. Každý objekt túžby sa na ňu a ona bola môj cieľ. Túžba. Mojím jediným objektom túžby. Môj tmavý objekt túžby. A v škole, ako aj subjektu, ako aj určenia neúprosny Utopil som pár sekúnd, bez toho, aby s nimi ktokoľvek, je budov Veľké, sivé engullia mi päť dní a semana… College pokračovanie Postihla ma potrestať ma zbabelý. A literatúry, starého priateľa v noci Do čoho je venovaná vám poskytne výhovorku v schránke ma na test. Sa Profesor požiadal o poézii pre každého žiaka, ako povinnej práce. A ja som Rád pre ňu bola práca schválené od začiatku. Tým, že som napísal Poézia a ja by som sa ťažko zachrániť niektoré pre môjho učiteľa. Som Alegre, nevedia nič o zúfalstve I abatiria krátko potom. To ráno, na schodoch, ktoré ma oslovili. Ona Oslovili ma a ja som sa stal vrch želatínu bamboleanede. Ona obrátila a Ona ma požiadal o pomoc, aby mu poézie. " Zajac" odpovedala som s jazykom ťažkopádne a trhaným pohybom pier ako môj múdry som Snažila som sa kričať niečo, čo moje uši nebolo počuť pod zámienkou výkonný O to záujem o zelené oči. To isté dnes poobede, keď som začal písať s Kolujú vzrušené Intenzitu svetla. Verše po verš rozbiť moje srdce pre ňu. Otvoril som dvere Mojej duše, som napísal na papier všetko, čo sme si povedali na vajciach Tvár. Obnažím svoje ilúzie a pritom na mysli ozdôb na jej, aby si sa Jeho šaty s mojimi rukami neschopná. Prekvapivo, a to aj napriek tomu, že bol v tom čase Akousi zmesou hormóny a sex-stealth s kúpeľňové dvere zatvorené, Krv sa nevzdialil si môj mozog na inom mieste. Možno je to vedel som V hlave mala byť rozhodnejší. Mojou mužnosťou bola ešte stále spí Ako moje prsty spojené slová pri neuveriteľnej rýchlosti Napísal som najkrajšia poézia svet a hneď ako skončím Čítal som ju prečítala, to v poslednom čase a napáliť. Prečo som zbabelý a Ja by som sa odvážil dať ho na ňu. Prečo som zbabelý a ja som nenávidel sám seba. A Ja som moju nenávisť voči svetu a napísal ďalšie verše plné nenávisti voči Vojny, generálov a medailí anarchia. I nenávidená a napísal som do Proti chudobe, vylúčeniu a diskriminácii. A každý jeden z nich. Tieto slová, ktorými ho prekliaty svet som prežila tiež. O Zbabelý. Na spaľovanie dvesto sekúnd sny teda mohlo odlúčiť. Spálením sa Nevinnosť svojich ilúzií, vyhlásenie o mojej láske. O cobarde... O cobarde… zbabelý nikdy som odvážil povedať mu čo cítil.