Počet starých kníh, že človek nie je živý pred sto rokmi. To, že mäso je slabý a my len vieme, že nič nevieme. Starý úče

Počet starých kníh, že človek nie je živý pred sto rokmi. To, že mäso je slabý a my len vieme, že nič nevieme. Starý účet Ľudia, smrť a zabudnutia a čas a pamäť sú rovnaké monštrum S rôznymi názvami. A je tu aj starých bardov príbehy Človek po čase a espacio vo... Mesto, v ktorom žije, môže byť, alebo Argentíny, Mexika, Venezuely, alebo Uruguaj. Možno by bolo všetko a nič sa Len raz. Koho to zaujíma? Nezáleží. Názov našej školy nie sú dôležité. Llamenla ako chcú, ale uveďte meno básnika. Dokonca ani dovážané Priveľa stien alebo ináč poškodené sklo, ani Vlhkosť v koridoroch, ani praskliny, obklopený schodmi a V rohoch. Ešte menej starostlivosti o mená mojich spolužiakov, Spomeňme len povedať, že sme boli riadne triedy, s ich romantikmi stanú spolu so zločincami, S jeho krásne dievčatá a ich malé dievčatká, s ich učebnice, ich Kolekcie obchodné karty, futbal a ich bozky pytliakov v Detské ihrisko. Učiteľ nevie, no name. Ani sme sa Vôbec. Nazvali sme ho kapitán, možno aj tým, že názov, tak ako mnohé veci v tomto Život nemal význam. Nemá svoj vzhľad? Myslím si, že učiteľ. Sa To nám pripomínajú, že sú uložené vo vašom srdci, aby zmenili svoj život. Pretože Nuž, bol to. Nezáleží na tom, či jeho vlasy boli pokryté závoj Nevado del Čas, keď bol vysoký alebo nízky, ak ste nosili okuliare alebo nie, farba očí, všetko To dáva rovnakú prečo nikto nevšimol tieto trinkets. Keď sa učiteľ hovoril, všetci by sme sa pozreli na jeho ústach, prečo Jej pery boli farebné, vyplnené v učebniach. Keď sa učiteľ hovoril, Problémy v našich životoch boli ďaleko a antických básnikov v blízkosti. Slová boli priateľmi, jemne hladkal v srdci každého z nich. Keď sa učiteľ hovoril, jeho hlas bol hlboko v pamäti koniec Poézia, krása, chodí ako vo sne a rainbow, bozky a lúčov babieho leta, mládeže a Skúsenosti. Z času na čas, keď učiteľ sme boli prekvapení s Dejiny. A keď sa príbehy, sme museli zavrieť oči a Cestovanie. Sme leteli do vzdialených miest, v minulosti a budúcnosti, podmienené Preterit a nedokonalé. Boli sme mimo našej mysle, kolísala v jemnej Hlas nášho majstra a elevabamos nad oblaky. Život bol pod nohami. A tak sa hlavným každý deň, posedenie pri jeho stole, Objednávanie vašich dokumentov, aby nám svoje príbehy, sme dospeli k názoru, že vždy Ja by som sa tam. Mysleli sme si, že by bola večná, si myslím, že kým sa Deň, keď sme kráčali do triedy, nikto. Prázdna stolička kapitána Predsedať učebne v tieni a tichu. Sme zaskočení, keď sa To by sa stalo. Zrazu spoločník ukázalo, takmer lietania Pri dverách, "Buchnutie", dýchajú... - Učiteľ sa!" vykríkol.- videl som v Stanica! Na šumy zomrel ticha. Vzduch sa stal tak Husté, rýchle, vypnuté všetky hlasy pechoty. Bol to len Práve teraz, ale sa zastavil čas, zatiaľ čo naše oči hľadali ho medzi svojich Kolegov, aby niekto vedel, čo robiť, ale nikto si nič. Nikto k Nič tak posadnutý spoločného myslenia, neviditeľná sila, ktorú sme Sa hýbala, naše nohy začali šialené preteky do stanice. Sme prišli unavení, vyčerpaní, naháňa strach. Obávajú sa toho, že Majster už odišiel bez toho, aby bola schopná rozlúčiť sa s ním, že by sa Vľavo s ich kufre plné kníh, dažďom, slnkom a príbehov. Ale aj Tam bol, pri pohľade z druhej strany okno vlaku s Večný úsmev na pery, pery, takže mnohé legendy urobili pre nás. V hlavných úlohách. Chceli by sme vám povedať toľko vecí pred odchodom. Veľmi veľa Takmer nič neváži, ako poďakovanie, tak... to všetko spojené v jeden hlas, bez Sa ho, a on nemal nič spoločné s výnimkou je jeho žiakov, nás všetkých. Máme na nebi jediná vec, ktorú by sme mohli povedať, že jediná vec, ktorá sa zrodila z našich Srdcia, naše mysle a naše pery. Uvedenie všetkých Naše hlasy a do očí cestovali do samoty na stanici. "Uvidíme sa onedlho!!!- snívalo o všetky hlasy študentov A naše pery, a tvary, farby a príbehy, všetky nepublikované Spolu s týmito dvoma slovami. "Uvidíme sa čoskoro!" povedal a v jeho očiach a slzami a titilo Sono, medzi nami a, pískanie vlaku... Ozývala sa kolesá a resoplaron výstroja pred Vlak bol v pohybe. Sa netýči sa začal svoju cestu a učiteľ sa Chodil stále viac a viac. Nič viac opúšťa stanicu, boli sme všetci schopní Pozrite sa, ako sa vlak bol oddelený od zeme, kolesá zabudli na koľajniciach, Že ho sprevádza a vozidlo sa v ovzduší, stráca sám seba v oblakoch Otvoril cestu na uloženie do neba na lúč slnka.