Mikro príbeh bez rozdielu pohlavia. On ťahal ma na gauč. "Čo Je čas?", som si plietol. Myslím si, že je tu ešte stále na hodinu. Môj med farebné oči v miestnosti Pohľad na knihu. Pôda je chaotický, police, Skôr sa prázdnejšie ako kedykoľvek predtým. Som papuče, zajačik magazínu, "Regalito často Sergio", myslím si, že ako i poškriabať jeho vlasov. "Čestné slovo, že pred zaspávania som ju videl" Je to tam. Skryjem sa pod zelenú bundu a I na ulici. Vo dverách som očakával aj ja, ale som Vyškolený a nespoľahlivá. V každom rohu kože nové nebezpečenstvo, podobne ako Stará mama, takmer som začal na ramene. Konečne dosiahla na redakčné, skákanie z posledného Bliká, a vytiahnuť kniha čierne viečka. "Neviem, na prenájom na kopček- Ja som spokojný, keď bude uverejnená moja druhá kniha. "Gratulujeme.
